Dinosaury je nadrad plazov rôznej veľkosti, ktorí mali pred 200 až 65 miliónmi rokov (teda počas takmer celých druhohôr) dominantné postavenie. Išlo väčšinou o suchozemské stavovce.

Napriek enormnej rôznorodosti je nadrad charakterizovaný napríklad týmito anatomickými znakmi: absencia postfrontálnych kostí, takmer alebo úplne otvorené acetabulum a bedrová jamka s dutinou. Podľa niektorých odborníkov však mohli poniektoré znaky vzniknúť až druhotne ako prispôsobenie dvojnohej chôdzi. Medzi ďalšie znaky dinosaurov patria napríklad zuby, ktoré sa im vymieňali po celý život (pokiaľ zuby druhotne nestratili).

Napriek skutočnosti, že dinosaury bývajú tradične ponímané ako plazy, kam z vývojového hľadiska aj patria, disponovali mnohými pre plazy netypickými znakmi. Ich nohy totiž netrčali do strán, ale boli umiestnené pod telom ako u dnešných cicavcov a vtákov, čo je energeticky oveľa výhodnejšie. Všetky dostupné dôkazy tiež svedčia o aktívnom a nezriedka vysoko organizovanom spôsobe života. Plazie ponímanie dinosaurov narúšajú aj stále ďalšie a ďalšie nálezy operených dinosaurov.

Priami predkovia dinosaurov (už radení do skupiny Dinosauromorpha) sa objavili pred približne 235 miliónmi rokov, teda koncom stredného triasu, ako ďalšia skupina tzv. archosaurov(Archosauria). V tomto čase mali ešte ďaleko od dominancie – pevnine vládli až 6 m dlhé krokodílom podobné tvory zo skupiny Crurotarsi, hojné boli tiež hrochom podobné rynchosaury a dicynodonty. Predkovia dinosaurov boli nepatrní; všetko to boli malé a jemne stavané dravé zvieratá, trochu evokujúce dlhonohé jašterice, ale so zadnými končatinami oveľa dlhšími než predné. Medzi tieto zvieratá patril napríklad niečo vyše 50 cm dlhý Marasuchus.

Inteligencia

Za najinteligentnejšieho dinosaura sa všeobecne považuje druh Troodon formosus z obdobia vrchnej kriedy a nájdený v USA a Kanade, ktorého encefalizačný kvocient (EQ – vyjadrujúci pomernú veľkosť mozgu k telu oproti rovnako ťažkému krokodílovi) predstavovala až 6,5. Troodon bol tak zrejme rovnako inteligentný ako dnešné šelmy a vtáky (a oveľa inteligentnejší ako dnešné plazy). Nedávno bol však zmeraný objem mozgovne iného malého teropóda z obdobia vrchnej kriedy, druh Bambiraptor feinbergi (objavený v roku 1995 v Montane, USA). Výsledok zodpovedá takmer dvojnásobku hodnoty než u Troodona (EQ 12,5 – 13,8). Ak porovnávame EQ nelietavých dinosaurov s vtákmi, vyjde nám väčšinou hodnota 0.05 až 1.4. Najinteligentnejšími dinosaurami vôbec sú dnešné vrany (konkrétne vrana kaledónska). Väčšina dinosaurov (predovšetkým bylinožravých) však zrejme príliš vysokú inteligenciu nedosahovala. U takýchto typov dinosaurov, preberala niektoré funkcie mozgu miecha.

Hlasové prejavy

Je veľmi pravdepodobné, že dinosaury (najmä bylinožravé) medzi sebou dokázali komunikovať akýmsi vrčaním alebo revom, ktorým by odohnali blížiacich sa dravých dinosaurov. Väčšina dinosaurov zrejme hlasivkami disponovala, aj keď sa vo fosíliách nezachovali. Na fosilizovaných lebkách niektorých dinosaurov, napríklad u rohatých dinosaurov je badateľná veľká dutina v nosovej kosti, ktorá bola rozdelená kostnými vrúbkami a predpokladá sa, že jej funkciou bolo vyludzovanie tónov. Hadrosaury sa zase vyznačujú hrebeňmi, ktoré možno označiť za akési rezonančné rúrky, pravdepodobne rovnako umožňujúce vyludzovať tóny. Kedysi sa myslelo, že tieto hrebene slúžili pri plávaní, táto hypotéza sa však neskôr ukázala ako mylná, nakoľko tlakom vody by sa vzduch z pľúc vytlačil a tým by zviera nemohlo dýchať. Ak dinosaury predsa len nejaké zvuky vydávali, menšie druhy (napr. Saltopus) tak len tenko pípali ako vtáky a veľké dlhokrké dinosaury (sauropódy) zase vydávali hlboký zvuk, ktorý by ľudské ucho nezachytilo.

Sfarbenie dinosaurov

Dinosaury boli spočiatku predstavované ako tvory sivé. Táto predstava však celkom určite nie je pravdivá a dinosaury rovnako ako aj dnešné živočíchy boli farebné. Jednotlivé farby a vzory na ich pokožke pravdepodobne záviseli od spôsobu ich života – dinosaury žijúce v lesoch sa kvôli maskovaniu odlišovali od dinosaurov obývajúcich voľné priestranstvá. U platňochrbtových dinosauroch (akým bol aj slávny Stegosaurus) sa domnievame, že rady ich kostených platničiek boli bohato zásobované krvou a je preto možné, že sa sfarbili do červena a odlákali tak prítomnosť nebezpečných predátorov. Sfarbenie zohrávalo dôlezitú rolu aj počas obdobia párenia, kedy si samice vyberali jedinca, ktorý im najviac imponoval.

Vzhľadom na prítomnosť peria u mnohých druhov dinosaurov je predpoklad sfarbenia veľmi pravdepodobný. Začiatkom roku 2010 vedci oznámili, že boli objavené molekuly pigmentov (pôvodných farbív) v primitívnom perí nelietavých teropódov rodu Sinosauropteryx, Anchiornis, Caudipteryx a snáď aj niektorých ďalších. Ide o historicky vôbec prvú príležitosť, kedy bola identifikovaná farba nelietavého dinosaura.